Záruby a tancujúce listy

Autor: Dominika Kislíková | 26.4.2021 o 21:06 | (upravené 26.4.2021 o 21:36) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  428x

„Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly." Andrej Sládkovič

Som tu. Už zase. Nádych a výdych. Ďakujem, milý les.

Bukové listy sa zobúdzajú v nižších nadmorských výškach, žihľava sa zelená pri chodníkoch, ba aj púpava žmurká a volá: "Zjedz si ma". Nedbám. Napasiem sa ako ovečka. Kyslasté bukové listy sú plné vitamínu C a K, rovnako aj žihľava a púpava, ktoré navyše obsahujú veľa železa, horčíka a iné vitamíny. V žalúdku teda čerstvý jarný mix, môžeme vyraziť! 

Záruby sú najvyšším vrchom Malých Karpát. Nadmorská výška 768 m n. m. nie je možno lákavá pre náročných turistov, ale stále sa meniaca scenéria môže presvedčiť o opaku. Vrch leží v strede horského chrbta, ktorý sa tiahne od Smoleníc až po vodnú nádrž Buková. Túru začíname v spomínaných Smoleniciach, kde nás po pár metroch v lese víta hopkajúca srnka. Pulzujúca zelená v žilách medvedieho cesnaku na vyššie uvedených fotografiách upokojuje dušu. 

Napájame sa na červenú turistickú značku, ktorá je zároveň Cestou hrdinov SNP. Cesnak medvedí sa s nami pomaly lúči, začíname kráčať skalnatým terénom. Pred nami sa týči známa lezecká destinácia Havrania skala. Už aj kývu lezci, ktorí si pripravujú laná na lezenie. Ponúkli sme im za štamperlík pirátskeho nápoja, no slušne a s rozumom odmietli. Prvý výhľad, ktorý sa nám naskytol, si zaslúžil symbolické čin-čin.  

Pozdĺž Havranej skalky sa presúvame na prvú sedemstovku. Je to takmer rovnomenný vrch s názvom Havranica. Zdroje uvádzajú, že od dávnych dôb je Havranica a Havrania skala opradená legendami o podzemných priestoroch a pokladoch skrývajúcich sa v útrobách tohto kopca. Dokonca Ján Hollý a Ľudovít Štúr spomínajú toto rozsiahle vápencové bralisko vo svojich dielach. A keď skala zaujala pozornosť našich spisovateľov, o to väčšmi pútala pozornosť miestnych, ktorí sa usilovali odkryť jej tajomné vnútro. 

Kráčajúc ďalej po hrebeni, konečne sa dostávame na dlho očakávané Záruby. Vrch je centrom aj rovnomennej Prírodnej rezervácie Záruby. Predmetom ochrany sú miestne vzácne spoločenstvá a listnaté karpatské lesy. Vrch Záruby predstavuje veľmi príjemnú turistiku vhodnú pre akúkoľvek vekovú kategóriu. Na vrchole kopca je vztýčený dvojkríž. Onedlho sa asi jedno rameno odlomí, no zatiaľ sa stará o príjemnný pohľad naň. 

Ďalšie zastavenie, ďalšie posilnenie. Vyhrievajúc sa na skalách ako jašterice pozorujeme tancujúce listy, ktoré tu privial vietor ešte na jeseň. Ešte chvíľku meditujeme, a potom pokračujeme zárubským chrbtom smerom k zrúcanine hradu Ostrý Kameň, ku ktorému sa tiež viaže povesť: 

"Povesť hovorí o zlej starej babe, ktorá bývala v chatrči pod hradom. Bola to zlá osoba, ktorej sa všetci okolo báli. Pomáhala lenivým a hundrala na všetkých, čo pracovali. Jedného dňa sa vybrala do lesa zbierať drevo. Preklínajúc celý svet okolo zablúdila. Ako blúdila v lese, ocitla sa v hradnej miestnosti preplnenej rôznymi šperkami a klenotmi. Chamtivosť ju ovládla a ona začala brať všetko, čo sa jej len do rúk zmestilo. Nevnímala, nepočula, len hrabala a hrabala cenné predmety. Po treťom zahrmení sa miestnosť s veľkým rachotom zrútila a zlú babu aj s pokladmi naveky uväznila v útrobách hradu. Občas v noci počuť tiché hundranie, to miesto však už nikdy nikto nenašiel…"

Hundranie zlej baby sme nepočuli. Hádam až taká zlá nebola. A ani lenivá, veď išla nazbierať drevo do lesa. A možno nemohla za to, že našla šperky. Možno by som si bola aj ja nejaký náramok požičala, keby sa mi bol zapáčil. Zamýšľam sa nad minulosťou, ale chcem pokračovať v prítomnosti a delím sa s vami aj o poslednú časť túry - z hradu schádzame do doliny Plaveckého Petra po žltej značke. Opätovne nás víta vôňa cesnaku a žblnkotavý potok: 

Pozn.: V poslednom blogu s názvom "Krivoštianka" som spomínala, že najbližší článok bude o Poloninách a o zubroch. Článok sa chystá. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?